reklama

Nízke Tatry - Krakova hoľa

Dávnejšie sme rozmýšľali nad tým, že by sme sa podelili o zážitky z túlačiek po Slovensku. Spolu s parťákom Petrom Vrábelom cestujeme vo voľnom čase krížom krážom po našej vlasti, po zákutiach už objavených, ale aj nepoznaných.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Máme kopec zážitkov z ciest, z túr, z objavovania "čiernych dier", z miest neokukaných, aj komerčných :-) Keď nám to súkromné a pracovné povinnosti dovoľujú, balíme batoh a smer hory, lesy, mestá, háje... Jeden píše, druhý fotí. A šľape nám to jedna radosť. Doteraz o našich cestách vedeli len naši najbližší, kolegovia, kamaráti. Občas sme zavesili nejaké fotky na jednu z populárnych sociálnych sietí, a to bolo všetko. Viacerí sa nás pýtali, prečo nedáme naše zážitky „na papier“. Že trošku inšpirovať, motivovať. Povedali sme si prečo nie, poďme do toho. Tu je teda náš prvý blog.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred pár dňami, sme krásne počasie využili naplno, bolo ako maľované, teplúčko, nedalo sa sedieť doma. Pozerali sme do mapy, kombinovali čo a kam a voľba padla na Krakovu hoľu v Nízkych Tatrách. Dávnejšie sme navštívili skoro jej menovkyňu, Kráľovu hoľu. Toto bola ale iná hoľa. Tak sme sadli do auta a poď ho. Peťo za volant, ja navigátor, ideme, hurááá s vetrom vo vlasoch. No, vo vlasoch... Hlavy máme plechavé obidvaja... tak, s vetrom v chrbte, sme vyrazili, smer Lúčky, náš východzí bod neďaleko Demänovskej jaskyne slobody. Prišli sme na parkovisko, vedľa nás už stálo zopár áut. Hovoríme si, fíha, nebudeme sami, hore pôjdeme viacerí. Ale mýlili sme sa. Tí čo stáli vedľa nás, si šupli lyže na chrbát a pekne po svojich hore smer Chopok. Hovoríme si, hmmm, tak to áno, taký skialpinizmus - poctivo si to vyšlapú, nasadia lyže a spustia sa dolu. Hore idú hoc aj hodinu, dve, dolu pár sekúnd... klobúk dolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sa naše cesty rozdelili. Lyžiari smer Chopok a my smer Krakova hoľa. Smerom z Lúčok, ako sme začali naberať výšku, to bol najskôr les. Žiaľ, ako sme stúpali vyššie, sa les začal meniť na pustatinu a vošli sme na územie postihnuté kalamitou. Výrub, popadané polámané stromy, pohľady na zaplakanie... Celý chodník kedysi viedol hustým lesom, dnes po lese ani pamiatka. Až po Sedlo Javorie (1 487 m.n.m.) nikde nič, len polámané stromy a ťažba dreva.

Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)

Našťastie o kúsok vyššie, od Sedla Javorie po Sedlo Machnaté, sa znova objavil les. Čo les? Konečne nefalšovaná divočina. Chodník bol niekde hlboko pod snehom, nevedeli sme kadiaľ ide. Poslední ľudia tadiaľ pred nami prešli asi za prvej republiky, prešlapané nebolo nič. Boli úseky, kedy sme museli hľadať cestu, nebolo vidieť značky, kráčali sme cez polámané stromy, cez kosodrevinu zasypanú snehom, neboli žiadne vychodené stopy, cestičky boli zaviate a na niektorých miestach boli aj nepriechodné kvôli tým popadaným stromom. Museli sme ich zoširoka obchádzať, hrubé pne a masívne korene, nám ich nedovoľovali len tak podliezť. Našťastie vždy máme po ruke online mapu. Nebyť tej, tak medzi stromami a ani v kosodrevine cestu nenájdeme. Od Sedla Javorie sme sa už celou cestou na vrchol priam kochali, hlavy sa nám točili doprava, doľava... nevedeli sme kam sa skôr pozrieť. Poloha Krakovej holi je mimo hlavného hrebeňa, ide o odľahlejší kopec a nadmorská výška z nej robí dominantu širokého okolia, nad ktoré výrazne vyčnieva a poskytuje nádherný kruhový výhľad. Tie výhľady boli naozaj neskutočné, paráda. Tieto končiny sú jednými z tých, kam veľa turistov nechodí. Odľahlý končiar, mimo hlavných ciest, dával tušiť, že turistov bude pomenej. Za celých 8 hodín sme ich stretli len dvoch, to úžasné ticho sme si priam vychutnávali, len zurčiaci potok dával vedieť, že sa topí sneh. Niečo fantastické.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)

Táto túra bola kvôli svojim podmienkam, aké tam v ten deň vládli, ako keby prvovýstup a prvozostup - cestu sme si museli na dlhých úsekoch v prudkom stúpaní prešlapať, zapadali sme po kolená do snehu.

Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)

Peťo to mal ešte náročnejšie, pretože išiel predo mnou a ja v jeho stope. No zážitok! Bola to naša prvá túra, kde sme sa zadýchali aj pri ceste dolu - išli sme inou cestou ako hore, preto to bol pre nás aj ako keby prvozostup, pretože znova sme si tak museli prešlapávať cestu, zabárali sa do snehu, obchádzali popadané stromy... Tí dvaja turisti, ktorí prišli na vrchol po nás, sa priznali, že išli v našej stope. A dolu potom tiež, išli na to šikovne, počkali pokým nás nebudú mať na dohľad a šup ho za nami. Bolo to milé, bol to mladý párik ktorý si vyšiel na túru, pohrkútali si na vrchole a strávili príjemný deň na horách. Nás tešilo, že sme im mohli aspoň takto pomôcť ušetriť sily, ale aj čas. Dolu pred koncom nás už behom predbehli, tam už po snehu nebolo ani stopy. Ponáhľali sa na autobus, smer Poprad a nebyť vychodenej stopy, tak by svoj posledný spoj domov nestihli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A do toho všetkého, malé dobrodružstvo... pri klesaní sme prechádzali úsekmi, kde sme cítili silný zápach zveri. Bol to zápach, ktorý sme poznali zo ZOO – zápach medveďa. Prechádzali sme územím, ktoré si značkovali močom, čerstvo vyrytá vlhká zem dávala tušiť, že nás medvede možno sledujú, alebo tam boli prednedávnom, ale našťastie sa nám neukázali. S nádychom adrenalínu sme kopli do vrtule, zabárali sme sa ešte rýchlejšie a šlapali sme dolu o sto dvesto. Ale byť na túre a utekať? A nekochať sa? Medveď, nemedveď, tempo sme znova spomalili aaaa kochanie, užívali sme si to ako pri každej túre. Bol to krásny deň, nielen počasím, ale odhliadnuc od tých kalamitných úsekov na začiatku a na konci, aj atmosférou. Vrelo odporúčame. Málo navštevovaný vrch, no o to krajší.

Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Vrábel)

Trasa: Lúčky (925 m.n.m.) – Pod Krčahovom (1 040 m.n.m.) – Sedlo Javorie (1 487 m.n.m.) – Kosienky (1 660 m.n.m.) – Krakova hoľa (1 752 m.n.m.) – Sedlo Machnaté (1 450 m.n.m.) – Pusté (1 501 m.n.m.) – Demänovská jaskyňa slobody (860 m.n.m.) – Lúčky (925 m.n.m.)

Obrázok blogu
Tomáš Eršek

Tomáš Eršek

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vášnivý turista, cestovateľ, milovník divadla a dobrej knihy, rád objavujem neobjavené... Spolu s parťákom Petrom Vrábelom cestujeme vo voľnom čase krížom krážom po Slovensku, po zákutiach už objavených, ale aj nepoznaných a radi by sme sa podelili o naše zážitky z ciest, z túr, z objavovania "čiernych dier", z miest neokukaných, ale aj tých komerčných. Kedykoľvek sa nám dá, balíme batoh a smer hory, lesy, mestá, háje... Zoznam autorových rubrík:  Cesty po SlovenskuNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu