Národný symbol Slovenska

Autor: Tomáš Eršek | 22.8.2020 o 9:15 | Karma článku: 10,97 | Prečítané:  4765x

Na Slovensku máme viacero vrchov, ktoré sú považované za národné symboly Slovenska. Kráľova hoľa, Kriváň, Gerlachovský štít, Poľana...  A jeden z nich sme navštívili...

Na Slovensku je veľa kopcov, veľa končiarov a štítov, ktoré môžeme právom zaradiť medzi top. Jedným z takýchto končiarov je aj náš národný symbol, hrdý Kriváň. Určite ho netreba nejako zvlášť predstavovať. Veľa sa o ňom napísalo, veľa turistov naň vystúpilo a ani my sme neboli výnimkou. Tento blog bude trošku iný, odlišnejší ako predchádzajúce. Bolo by zbytočné písať text, keď samotná krása sa dá zachytiť aj citlivým Peťovým foto-okom, a tak fotky v tomto blogu určite povedia viac a slovo bude len akýmsi stručným sprievodcom. Toto bola jedna z tých túr, kde veľa slov ani netreba...

Tento nádherný vrch nachádzajúci sa na západe Vysokých Tatier je svojou charakteristickou siluetou nezameniteľný s iným vrchom Slovenska. Aj preto si ho Štúrovci zvolili za národný symbol. Máločo tak výrazne pripomína slovenskú krajinu a identitu ako tento vrch. Jeho tvar i poloha Kriváň predurčujú, aby bol stredobodom pozornosti. Pri pomenovaní Kriváňa zohrali osobitnú úlohu ľudové povesti. Podľa jednej z nich, keď už bolo na svete všetko stvorené, zletel z neba anjel, aby preskúmal, čo ešte treba ponaprávať. Ustatý dlhým namáhavým letom zosadol na najkrajšom mieste, na tatranských stráňach hore nad Liptovom. Bol neskorý večer, keď si očarený všetkou tou nádherou, čo ho obklopovala, uvedomil, že musí zase naspäť do neba. Vzlietol, ale za súmraku švihol krídlom po tmavom končiari a nakrivil mu temä. Odvtedy je Kriváň Kriváňom. A odvtedy mu v poézii prischol epiteton orans krivonohý kráľ.

Výstup na  2494-metrový Kriváň patrí, popri výstupe na Rysy, k najpopulárnejším túram v Tatrách. Kriváň je často spájaný s národovectvom a je tradičným symbolom Slovenska. Preto sa naň každoročne organizuje tzv. Národný výstup na Kriváň. Podobné akcie možno nemusia vyhovovať každému, z dôvodu masovosti, napriek tomu je toto podujatie populárne. My sme Kriváň navštívili krátko po otvorení letnej turistickej sezóny, pred prázdninami, vyhli sme sa tak davom ľudí.

Túru sme začali na parkovisku Tri studničky. Hneď ako sme vystúpili z auta, otvoril sa pred nami mohutný masív Kriváňa. Zdola to vyzeralo na hop šup a za hodinku sme hore... Bol tak blízko a zároveň tak ďaleko. Avšak prvé kroky, po tom ako sme vošli do lesa, nás vyviedli z omylu. Čakala nás krásna náročná túra so šťavnatými stúpaniami, s prechodmi po exponovanom teréne, po kameňoch, po skalných platniach aj suti. Pomaly sme naberali výšku, kochali sa výhľadmi do dolín aj diaľok, pod nami ako na dlani ležal Liptov. Celý čas, ako sme kráčali hore, nás sprevádzal pohľad na Kriváň... Stále sme ho mali akoby na dosah... a nie a nie ho dosiahnuť...

Ďalej sme naberali výškové metre, pekne postupne z nohy na nohu vyššie a vyššie. Nevyhli sme sa ani úseku poznačenému veternou kalamitou z roku 2005, na ktorom sa už pekne začínajú znova zeleniť mladé stromčeky. Prechádzame ihličnatým lesom a čoskoro vstupujeme do pásma kosodreviny. Pred nami sa ukazuje Kopa (1 773 m n. m.). Na západe sa nám odokryli pohľady na blízke Liptovské kopy a aj na Západné Tatry. Blížime sa k hornej hranici kosodreviny a pred nami sa znova začína rysovať silueta impozantného Kriváňa. Stúpame ďalej pozdĺž Krivánskeho žľabu. Na jeho dne vidieť stopy po činnosti Belianskeho potoka, ktorý bol však v čase našej túry takmer vyschnutý. Oproti nám, v Pavlovom chrbte, sa črtal turistický chodník vedúci na Kriváň zo Štrbského Plesa cez Jamské pleso. Z nášho chodníka vedie krátka odbočka smerom k Vyšnej Priehybe (1 982 m n. m.), odkiaľ je pekný výhľad na Kôprovskú dolinu.

Pokračujeme ďalej smerom k rázcestiu v Krivánskom žľabe (2 120 m n. m.), kde náš chodník končí a spája sa s modro značeným chodníkom z Jamského plesa. Po prudšom výstupe na Malý Kriváň vidíme už aj od nás východnejšie ležiace časti Vysokých Tatier, vo víchricou „vykosenom“ páse sa trblietajúce Jamské a v opare ležiace Štrbské pleso. Nasleduje zub Predného Soliska (2 093 m n. m.) a s ním celý hrebeň Solísk. Pod nami sa zelení Krivánske Zelené pleso (2 012 m n. m.) a vedľa neho učupené Malé pliesko. Východný obzor vypĺňa masív Končistej (2 537 m n. m.) a Gerlachovského štítu (2 655 m n. m.). Pred nami sa doslova belie vychodený chodník na vrchol, na ktorom už odtiaľto vidieť vrcholový dvojkríž spolu so skupinkou ľudí. Mierne klesáme do Daxnerovho sedla a z neho nás čaká záverečná pasáž výstupu.

S Peťom sme pozreli na seba, že fúúúha, no pekná cesta nás ešte čaká. Vykročili sme prudko hore, po strmých skalách a platniach sme naberali výšku. Opatrne, zachytávajúc sa skál, vymeriavajúc krok, pomaly smerom hore. Otvorili sa nám prekrásne výhľady, čím sme boli vyššie, tým boli výhľady krajšie a krajšie. Stáli sme, kochali sme sa, znova sme sa pohli, znova zastali, kochali, fotili... no krásne niečo. Od samotného vrcholu nás delilo už len pár metrov, kríž sme mali na dosah... Stále sme sa kochali, výhľady boli fascinujúce. Konečne sme boli hore a užívali si zaslúžený oddych. Po krátkej pauze sme sa pobrali dolu, tentokrát ale inou cestou, ako sme išli hore. Cestou dolu sme prechádzali okolo Jamského plesa. Boli sme takí unavení, že sme si na Jamskom plese dopriali dlhšiu prestávku. Sedeli sme na brehu a kochali sa okolitou prírodou. Zrazu sa pred nami objavili zvedavé malé kačičky, pri nich mama. Obzerali si nás ako také atrakcie... 

Bola to krásna, fyzicky, ale tentokrát aj technicky náročná túra, záverečných 300 metrov pod vrcholom boli úseky, kde sa ináč ako lezecky po štyroch ísť ani nedalo, bolo potrebné fixovať ruky, aj nohy... a dolu pekne po zadku, vymerať každý krok, každé položenie ruky, nohy... očami sme už tlačili vrchol, aby sme tam už boli... a cestou dolu sme očami tlačili hodinky, aby sme už boli naspäť pri aute... Zvolili sme si cestu prudším výstupom hore, od Troch studničiek a dolu dlhšiu cestu cez Jamské pleso – pleso s úžasnou atmosférou, učupené v hustom lese, len tak medzi stromami... Po prestávke sme pokračovali ďalej na parkovisko, kde naša túra ráno začala... Z nôh sme mali huspeninu, kolená boli na plech, stehná na šalát, lýtka na totálku, ale bola to jedna z tých „top“ túr, ktoré sa oplatí zopakovať.

Náš blízky priateľ, kolega Palino Orešanský, vyliezol na Kriváň, ak sa nemýlim, už 7x, či už s priateľkou Miškou Gažiovou alebo s rodinou. Väčšinou išiel na tradičné augustové národné výstupy, my sme to dali začiatkom sezóny, koncom júna, kedy ešte nebolo veľa ľudí. V každom prípade, klobúk dolu pred Palim a pred jeho výkonom, táto túra nie je vôbec ľahká, je to náročnejší kúsok. My s Peťom, keď sme sa vrátili k autu, sme si povedali, že to určite stojí za zopakovanie, ale nie hneď na druhý deň. A možno nie hneď ani o rok... Ale niekedy znova určite áno. Výstup na Kriváň je z tých túr, ktoré odporúčame každému milovníkovi hôr a každému roduvernému Slovákovi.

Trasa: Tri studničky (stará horáreň, 1 141 m.n.m.) – Bývalá Važecká chata (1 180 m n. m.) - Rázcestie v Kriváňskom žľabe (2 120 m.n.m.) - KRIVÁŇ (2 494 m.n.m.) - Rázcestie v Kriváňskom žľabe (2 120 m.n.m.) - Jamské Pleso (1 447 m.n.m.) - Tri studničky (stará horáreň, 1 141 m.n.m.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

Autorská strana Beaty Balogovej

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.


Už ste čítali?